Na prvý pohľad úplne neporovnateľné akcie, jedna trvajúca 3 dni, druhá, tak ako už názov naznačuje, celý týždeň. Jedna je venovaná prekladu a prekladaniu, tá druhá prebiehala na všetkých katedrách našej školy. Jedna v Piešťanoch, druhá priamo v našich triedach. A takto by sa mohli hlavné rozdiely menovať donekonečna. Čo sa však stane, ak obe navštívi jeden človek, študent translatológie? Vznikne nasledovný imaginárny battle:
LŠP: Som prestížna, mám dlhú tradíciu, cestujú za mnou ľudia z celého Slovenska, kto okrem študentov z Nitry sa zaujíma o teba?
TVaT: Ha, Slovenský rozhlas prišiel do školy len kvôli mne, bude o mne počuť celé Slovensko a nie len tí, ktorých táto téma zaujíma.
LŠP: Slovenský rozhlas, celé Slovensko, to je nič, ja som hostila vzácnych zahraničných hostí z Dánska, Francúzska i Česka. A čo, že sa prednášky týkali len prekladu a tlmočenia? Práve vďaka tomu sme sa mohli zamerať na to dôležité, a do hĺbky.
TVaT: A myslíš, že Nitru nenavštívil nikto zo zahraničia? Na Katedre translatológie sme mali vlastnú školu prekladu! Jesennú, s veľmi špeciálnym a vzácnym hosťom z Chorvátska. A študenti mali možnosť zúčastniť sa workshopu s ním. Pripomeň mi, kedy naposledy boli workshopy počas tvojej „školy“?
A takto by to mohlo pokračovať donekonečna, zvažovaním, ktorá akcia bola lepšia a v čom. Ale na čo? V oboch si človek dokázal nájsť svoje. Letná škola prekladu bola tento rok ozaj jedinečná, zahraniční hostia nie sú obyčajou a o to radšej som bola, že toto bol môj prvý rok na LŠP. Určite však nebol posledný, účasť na podobných akciách je inšpirujúca. Výskumníci, jazykovedci a prekladatelia sa schádzajú v jednom kúte sveta, aby sa medzi svojimi súčasnými i budúcimi kolegami mohli podeliť o nové poznatky, nápady na ďalší výskum, návrhy na zlepšenie vo vyučovaní a praxi. Spolupatričnosť, kolegialita i priateľstvo, to je pár slov, ktoré charakterizovali kolektív zúčastnených a celkovú atmosféru. Záujmom o prezentované témy, no i konštruktívnou kritikou, ktorá ľudí posúva ďalej. Občas bolo ťažké zhodnotiť, čo je obohacujúcejšie, samotná prednáška, či diskusia po nej. Proste jedna z akcií, na ktorej pero a zošit, ktoré po registrácii dostanete, aj ozaj využijete. A najväčší pôžitok? Okrem obeda a večere najmä sobotňajšie dopoludnie venované audiovízii. Prečo? Zahraniční hostia, plodné diskusie nie len s prekladateľmi, ale aj režisérmi a bonusový materiál k diplomovke. Čo viac by študent chcel? Možno záverečné povzbudenie od profesionálov, ich hrejivé slová, keď vy, či niekto iný o vás začne pochybovať.
A čo Týždeň vedy a techniky? Bol lineárnym pokračovaním povzbudivých slov a inšpirácií. Na Katedre translatológie sme začali prednáškou o praxi od nášho absolventa, ktorý pred dvoma rokmi sedel za rovnakými lavicami. Oskar Salay nielenže absolvoval všetky hodiny, ktorými prechádzame práve my, ale nebál sa ich aj zhodnotiť. Úprimne povedať, ktoré mu dali do praxe najviac a ktoré ho ozaj potrápili. Vie, aké to je byť študentom posledného ročníka, báť sa budúcnosti po škole. Preto nešetril radami: o tom ako si založiť živnosť, ako si poradiť s daňovým priznaním, ako oslovovať klientov, ako ich zaujať. V tejto modernej dobe zdôraznil potrebu aktívne sa zapájať a prezentovať sa na sociálnych sieťach – nikdy vraj neviete, kto číta vaše komentáre či diskusie a môže sa stať vašim klientom. Nezavrhol ani členstvo v spolkoch a pripomenul nám, že minimálne v začiatkoch si pomôžeme najmä medzi sebou, že netreba zabudnúť na spolužiakov. Prednáška, či skôr rozhovor bol veľmi zaujímavý, dynamický a diskusia s nami otvorená a úprimná.
Streda pokračovala v znamení významných hostí a prednáškami o archivácii a archívoch. Naši študenti teda mali česť počuť a naživo stretnúť translatologické hviezdy – profesorky Máriu Kusú či Katarínu Bednárovú a nechať si poradiť s výskumom k diplomovej práci. Pre mňa tematicky najzaujímavejší však bol štvrtok a prednáška o modernom ekologickom živote. Prednášala opäť naša absolventka, Anežka Kovalíková, tentoraz z trocha iného súdku. Iná téma, no rovnako obohacujúci zážitok. Nestíhala som sa čudovať nad všetkým, čo našej planéte škodí, nad spôsobmi ako môžem pomôcť aj ja a najmä som si nestíhala zapisovať nové vedomosti, o ktorých chcem povedať ďalším. Bolo ozaj skvelé vidieť, že sa aj naša katedra riadi slovami Ghándího, že ak chceš zmeniť svet, musíš začať od seba. A stalo sa, tým že do programu bola zaradená takáto prednáška a že sa jej priamo zúčastnili pedagógovia aj študenti a o tému sa aktívne zaujímali i otázkami počas diskusie.
Týždeň bol zavŕšený tým najlepším pre študentov – workshopom. Ten najvydarenejší spôsob, ako naučiť niečo nové – pozvať si hosťa z praxe a aplikovať poznatky na reálnych projektoch. A tak sme piatok počúvali príjemný hlas Kristijana Nikolića, ktorý nám najprv predstavil históriu i budúcnosť titulkovania dokumentárneho filmu a následne nám zadal úlohu. Aby sme sami zistili, aké sú ústrania titulkovania tohto žánru. Aké ťažké je občas rozhodnúť sa, aký postup prekladu uplatniť. Dabing, voice-over alebo titulkovanie? Alebo ich kombináciu? Záleží aj na tradícii krajiny, upozornil. Všetko, čo mohol, nám jednoducho vysvetlil, pomohol s každým problémom, odpovedal na všetky zvedavé otázky. Bol veľmi milý a dal si ten čas i námahu venovať pozornosť každému, kto to potreboval. Tešil ho náš záujem a bol prekvapený, koľkých z nás láka audiovizuálny preklad v profesionálnom smere.
Ozaj ojedinelý a úžasný zážitok, možnosť stretnúť takýchto talentovaných ľudí na našej škole ale i v Piešťanoch, a preto určite vrelo odporúčam všetkým našim súčasným i budúcim študentom zapájať sa do týchto i podobných akcií, najmä kým študujete a máte to zadarmo 😉.
Dominika Balážová
študentka KTR